Ako predchádzať tragickým nehodám pri plavbe po vetre?

Podrobnosti, z ktorých desatoro vychádza, ste si mohli prečítať v prípadových štúdiách o nehodách lodí Liquid Vortex, CV21 a Buccaneer of Upnor a tiež v obsiahlej analýze o smrteľnej nehode majiteľskej lode Platino.

A teraz už poďme k desatoru, na čo si dať pozor pri plavbe na zadný vietor:

1. Nebezpečenstvo hroziace od oťaže hlavnej plachty

Je chyba sa domnievať, že pri plavbe po vetre (na zadný vietor) je hlavným nebezpečenstvom rahno. Zatiaľ čo na menšej plachetnici môže rahno pri nekontrolovanej halze niekoho naozaj udrieť a smrteľne zraniť, na väčšine moderných lodí je dostatočne vysoko nad hlavami posádky.

Väčšie nebezpečenstvo pravdepodobne hrozí od uvoľnených oťaží hlavnej plachty, čo si najmä začínajúce posádky nie vždy uvedomujú. Pohybujú či usadia sa do blízkosti vozíka oťaží hlavnej plachty, bez toho, že by tušili, že tu hrozí smrteľné nebezpečenstvo.

Posádka by sa mala držať za bezpečnou líniou, a pokiaľ si niekto všimne, že sa okolo vozíka a oťaží niekto pohybuje alebo sedí, je nutné ho na hroziace nebezpečenstvo okamžite upozorniť.

Bezpečnú líniu sa odporúča určiť pri inštruktáži posádky. Podľa konštrukcie paluby lode môže byť kdekoľvek, napríklad pred hlavnými vinšňami, a informácia o tom, kde sa nie je radno kvôli bezpečnosti pohybovať, uľahčí posádke orientáciu na palube.

Na nebezpečenstvo oťaže ako aj na riziko prelietavajúceho rahna pri nekontrolovanej halze je potrebné posádku dôrazne upozorniť

2. Skúsenosti kormidelníka

V prvých troch prípadoch bol pri kormidle neskúsený člen posádky. Plavba po vetre, najmä na vlnách alebo akokoľvek nepokojnom mori, je náročná a začínajúcich jachtárovnie je možné nechať bez dozoru. Aj skúsený kormidelník môže mať problémy pri kormidlovaní pre neho novej lode alebo v neznámych podmienkach, napríklad pri prvej oceánskej plavbe.

Pokiaľ cítime, že kormidelník prestáva bezpečne ovládať loď, mali by sme zmenšiť plochu plachiet alebo zmeniť kurz tak, aby to lepšie odpovedalo danej situácii a schopnostiam posádky.

3. Usporiadanie kokpitu

Je pozoruhodné, že k žiadnej z týchto nehôd nedošlo na plachetnici s oťažovým systémom hlavnej plachty umiestneným na palube lode nad salónom. Umiestnenie koľajnice vozíka hlavnej plachty v kokpite alebo na korme výrazne zvyšuje riziko zranenia posádky v prípade nekontrolovanej halzy.

Mnoho moderných charterových lodí a plachetníc používaných k výcviku budúcich kapitánov má stredové umiestnenie oťažového systému hlavnej plachty. Je ale tiež veľa závodných plachetníc, lodí určených na viac športovú plavbu, a tiež starších lodí, ktoré majú oťažový systém umiestnený v zadnej časti.

Práve na týchto lodiach je na mieste mimoriadna obozretnosť. Jachtárov, ktorí doposiaľ zbierali skúsenosti na lodiach s vozíkom umiestneným nad salónom, a nie sú si preto plne vedomí možných rizík, je potrebné o možných rizikách spojeným s vozíkom umiestneným v kokpite, či na korme riadne informovať.

Ani skúsená posádka si nemusí uvedomiť, že v blízkosti vozíka číha smrteľné nebezpečenstvo, a to predovšetkým pri plachtení na zadný vietor

4. Rozptýlenie pozornosti

V prípade lodí Liquid Vortex a CV21 mohla byť kormidelníkova pozornosť ovplyvnená dianím mimo kokpit. Na Liquid Vortex sa posádka snažila rozbaliť nešťastne obmotaný spinaker a na CV21 prebiehala inštruktáž pred refovaním plachiet.

Hoci rozptýlenie pozornosti kormidelníka nie je v žádnej zo správ výslovne zmienené, podľa mojich skúseností môže momentálne dianie na palube odviezť pozornosť kormidelníka a musíme ho vnímať ako rizikový faktor.

Autopilot sa síce rozptýliť nenechá, ale pri silnom vetre alebo na rozbúrenom mori môže byť tiež rizikovým faktorom.

5. Dvojitá halza

V troch z vyššie popísaných prípadov boli hlásené opakované halzy. V bezprostrednom šoku po nekontrolovanej halze kormidelník buď prestal ovládať loď alebo sa pravdepodobne inštinktívne vrátil na pôvodný kurz.

Nezávisle na momentálnej situácii si musí byť posádka vedomá rizika opakovanej nekontrolovanej halzy. Pokiaľ máme vyviazaný preventer, ktorý drží, potom je rýchly obrat späť tým najlepším, čo môžeme v danej situácii urobiť.

Pri nekontrolovanej halze, kedy rahno preletí na opačný bok lode, je oveľa bezpečnejšie stabilizovať loď na novom kurze a presvedčiť sa, či nebol nikto zranený a halza nespôsobila žiadne škody. Potom môžeme urobiť kontrolovaný obrat po vetre späť na pôvodný kurz.

6. Nastavenie plachiet

Pri všetkých popisovaných nehodách vial vietor silou presahujúcou {petbf|5 BF}. Loď CV21 pred nehodou sa plavila rýchlosťou 11 uzlov SOG (rýchlosť proti dnu) takže zdanlivý vietor bol oveľa menší než skutočný.

Hoci sa tomuto fenoménu MAIB vo svojich správach nevenuje, rozdiel medzi skutočným a zdanlivým vetrom môže v posádke vzbudiť falošný pocit bezpečia.

Včasné zrefovanie, vďaka ktorému sa vietor neopiera do tak veľkej plochy plachiet a jeho sila je teda menšia, pomôže preventeru v prípade nekontrolovanej halzy odolať zvýšenému ťahu a šanca, že sa preventer udrží, je oveľa väčšia. Menšia neskúsená alebo charterová posádka často radšej v menej priaznivých podmienkach spustí hlavnú plachtu a plachtí iba na kosatku alebo genu.

7. Preplachtenosť lode

Príčinou straty kontroly nad loďou môže byť tiež jej preplachtenosť. Pokiaľ sa loď príliš nakláňa, začínajúci kormidelník kormidlo často pretáča. To sa stalo aj na palube lode Buccaneer of Upnor.

Keď prejde poryv a loď začne opäť reagovať na kormidlo, musí sa kormidelník rýchlo vrátiť na kurz. V nárazovom vetre môžeme loď vyrovnať zmenšením plochy plachiet. Po zrefování sa síce loď plaví pomalšie, ale v poryvoch je lepšie a bezpečnejšie ovládateľná.

Náhly poryv, ktorý sa oprie do plachiet, je jednou z najpravdepodobnejších príčin náhleho silného náklonu lode alebo nekontrolovanej halzy

8. Varovné signály blížiaceho sa nebezpečenstva

Posádku inštruujte tak, aby včas mohla rozoznať príznaky prípadného nebezpečenstva - pocit ľahšieho kormidla, náhle narovnanie lode z náklonu alebo prípadne aj náklon na opačnú stranu či vyviatie kosatky.

Každý člen posádky musí vedieť, kam v prípade, že sa mu niečo nezdá, treba kormidlo stočiť. Náhle vyostrenie proti vetru je hlučné a nepríjemné, ale odpadnúť môže byť nebezpečné.

Pri plavbe je na prvom mieste bezpečnosť, a preto veďte posádku k opatrnosti. Pokiaľ sa nemôžete plaviť na istotu kurzom, ktorý ste si zvolili, postavte za kormidlo niekoho skúsenejšieho, zrefujte plachty alebo zmeňte kurz.

9. Spustenie hlavnej plachty po vetre

Riziko nekontrolovanej halzy môžeme vylúčiť stiahnutím hlavnej plachty, čo však nie je na rozbúrenom mori vôbec jednoduché. Bohužiaľ práve v zhoršujúcich sa podmienkach sa odporúča hlavnú plachtu stiahnuť.

Postaviť loď proti vetru, aby sme mohli hlavnú plachtu stiahnuť, môže byť v takej chvíli nebezpečné. Postavenie lode bokom k vetru so silne dotiahnutou kosatkou by mohlo stačiť na to, aby hlavná plachta vyviala a neopierala sa do sálingov, ale podmienky nám to nie vždy dovolia. Stiahnutie hlavnej plachty pri postavení lode po vetre je na menších plachetniciach možné, ale musíme počítať s tým, že ju budeme musieť fyzicky stiahnuť dolu, pretože sa bude tlačiť na sálingy.

Na väčších plachetniciach je taký manéver nesmierne náročný, pokiaľ nemáte v refovacích okách naviazané pomocné lanká na spustenie. Preto sa môže stať, že pri dlhších plavbách na otvorenom mori budete musieť mať hlavnú plachtu stále napnutú.

Článok vyšiel v časopise Yachting Monthly

Chcete si prečítať ďalšie články o jachtingu a bezpečnej plavbe? Pokračujte na našom jachtárskom blogu! Alebo si rovnou uzavrite poistenie pre jachtárov, aby ste si užili svoju plavbu v bezpečí.